semiecka

o projekte

Cieľom projektu spejs  je ponúknuť seriózny rámec overených metód minulosti na prax vnútorného tréningu. Tieto metódy boli kedysi jadrom jógy, no dnes sú takmer zabudnuté. Dnes vzniká množstvo nových techník, ktoré nie sú overené stáročiami, či tisícročiami a často ani sám autor nepozná ich širokosiahle dôsledky. Sám z vlastnej skúsenosti po cvičení pod vedením s viac ako 50 timi učiteľmi jógy viem. že dnes sa vnútornej praxi v uponáhľanom svete málokto venuje. Sme radi keď máme čas na odcvičenie si aspoň svojej zostavy. Kedysi bola vnútorná prax základom každej serióznejšej tradície bez ohľadu či šlo o jógové, taoistické, egyptské, alebo mystické cesty v rámci náboženských ideológií. Pri bližšom pohľade sa dokonca zdá, že vychádzajú z jedného zdroja, čo je celkom pochopiteľné pokiaľ pripustíme intuitívne poznávanie človeka uprostred javov prírody a vesmíru.

Začíname prácou s dychom. Dych je mostom medzi naším vedomím a povedomým. Dych je jediná autonómna funkcia nášho tela, ktorú dokážeme ovládať aj bez prípravy úplne prirodzene – teda do istej miery. Potom tu budú techniky práce s vnútornou energiou a pozornosťou, techniky práce s imagináciou – vizualizáciou, techniky na rozvoj intuície a ďalší vnútorný rozvoj mysle.

Jednotlivé techniky budú ponúkané vo viacerých na seba naväzujúcich lekciách so samo kontrolnými míľnikmi. Skúsim to opísať prakticky, ak napr. ešte nedokážete dýchať v rytme 16 sekúnd nádych, 8 sekúnd zádrž, 16 sekúnd výdych, 8 sekúnd zádrž, bez vypätia s plnými nádychmi a výdychmi, nemá zmysel skúšať náročnejšie dychové techniky. Alebo pokiaľ nedokážete vnímať prúdenie teplej a chladivej prány po vašej zadnej a prednej strednej dráhe, nemali by ste úžitok s technikami na prácu s centrálnym kanálom šušumna nádí.

Pokiaľ sa vydáte na vlastnú vnútornú cestu, určite sa nebudete nudiť. Treba však znova upozorniť na úskalia prehnanej iniciatívy, ktoré môžu mať presne opačný účinok. Čo mám na mysli opisuje pekný príbeh:
Pýtal sa raz žiak svojho učiteľa: „Učiteľ, ak budem denne tri hodiny robiť praxe, ktoré si mi doporučil za ako dlho dosiahnem osvietenie?“ Učiteľ sa na žiaka zadíva a povie: „Asi za tri roky“. Nedá to žiakovi a pýta sa znova: „A ak budem trénovať dvakrát toľko denne, za koľko potom dosiahnem osvietene?“ Učiteľ pozrie na žiaka a s úsmevom vraví: „potom za dvakrát toľko, asi za 6 rokov :)“. Učiteľ dodal „Keď zasadíme semiačko ovocného stromu do zeme, potrebuje múdru starostlivosť aby z neho vyrástol strom ktorý bude dávať plody. Prehnanou starostlivosťou mu môžeme ublížiť. Rovnako aj keď ho zanedbáme.“