petri raisanen padmasana

pránájáma

„Ignorovať, či prehliadať existenciu prány, jej pôsobenie na ľudský organizmus, spôsob, ako ju uchovávať a ľubovoľne riadiť, by zároveň znamenalo nepoznať pravú jógu. Samozrejme, že je možné cvičiť ásany a nezaoberať sa pránou, pretože tieto pozície v určitej miere takmer samočinne zabezpečujú pránickú rovnováhu a začiatočník sa o ňu nemusí starať. Po určitej dobe však cvičenie dosiahne maxima. Ak chce pokročiť, musí prekonať etapu čisto mechanického a fyzického prevádzania ásan a ostatných cvičení jógy a prejsť ku pránájáme.“ [1]

André Van Lysebeth