górakšasátakam

napísaná asi v 10 storočí n.l., pojednáva o pránájáme už trochu obsiahlejšie a o jej účinkoch hovorí:

38. Keďže Brahma, rovnako ako jogíni a mudrci, zo strachu pred smrťou robí pránájámu, aj človek má kontrolovať pránu.

39. Keď je dych nestály, všetko je nestále, ale keď je dych upokojený, všetko je upokojené a jogín dosahuje samádhi – osvietenie. Preto má človek kontrolovať svoj dych.

44. Pri pránájáme, po tom čo cvičenec meditoval o Mesiaci v splne, ktorý je ako oceán (nektáru nesmrteľnosti a ktorý belostne žiari ako oceán) mlieka, bude cvičenec naplnený šťastím.

46. Pri pránájáme, po tom čo cvičiaci meditoval o Slnku, ktoré žiari ako plamenný disk a je umiestnené v pupku sa bude cítiť šťastne.

49. Pri najnižšom type pránájámy sa telo potí, pri strednom type cíti cvičiaci chvenie tela a pri poslednom type, jogín, sediaci v baddha padmásane, často levituje – vznáša sa.

52. Ťahajúc apánu (druh prány) cez šušumnu hore, cvičiaci ju má (v oblasti lebky) zjednotiť s pránou pomocou šakti, t.j. kundalíní. Týmto spôsobom sa človek oslobodí od všetkých svojich hriechov.

53. Takto sa pánájáma stáva akoby ohňom pre palivo zvané hriechy. Jogíni ju vždy nazývajú mohutným mostom cez oceán hriechov – nedokonalostí.

54. Jogín vždy ničí svoje choroby ásanami, hriechy pránájámou a nežiadúce impulzy v mysli pratjahárou.

61. Keď prána prešla manipúrou a anáháta čakrou a dostáva sa cez viššudhu a áďžňá čakru k veľkému lotosu (sahasráre), jogín sa stáva nesmrteľným.

V ďalšom texte sa prána kontroluje mysľou, čo už sa vníma ako stupeň dhárany – kontroly zmyslov.

Zdroj [2]

šiva sanhitá >

< pataňdžaliho jógasutra