záver

Určite ste si všimli, že počas dlhodobejšej praxe pránájámy ste koncentrovanejší, pokojneší, vyrovnanejší, nerušia vás zvuky z okolia tak ako na začiatku… Spontánne vnútorne nastáva vo vás ďalší proces podľa Pataňdžaliho jógy, prátjahára – odpútavanie zmyslov a hlbšie ponorenie sa do vlastného vnútra. Tejto téme sa nebudeme venovať, stačí vedieť, že to vďaka vašej praxi pránájámy prichádza „samo“ hoci jeho hľbka sa dá zvyšovať ďalšími efektívnymi technikami.

Téma pránájámy, ktorú som v tejto práci načrtol je veľmi bohatá. Možno by sa dalo povedať aj nevyčerpateľná ak ku tomu pripočítame faktor subjektivity, individuality a neopakovateľnosti každého praktizujúceho. Nemá veľký zmysel preto pokúšať sa pochopiť úplne všetko predtým než začnete praktizovať, slovo cvičiť možno nie je celkom na mieste, pretože pochopenie prichádza práve s vlastnou praxou.

Zvykne sa u nás hovoriť „hlupák sa učí na vlastných chybách, múdry na chybách iných“. Časom človek dospeje k poznaniu, že mnohokrát je to presne naopak. Ak by sme neskúšali chodiť a nespadli nespočetne krát na zadok z rozprávania rodičov by sme sa to nenaučili. Jóga je o skúsenosti, rovnako ako život.

< doporučení učitelia pránájámy a literatúra